Úvod

Galéria

Ako sme zažili Turecko na vlastnú päsť – prvá časť cestopisu partie Slovákov, ktorí prešli stredom a juhovýchodom Turecka.

Vizitka

• Meno: Jozef Hertel
• Vek: 28
• Obľubená hudba: Rock Pop/Serdan Ortac, Mustafa Sandal, U2, Desmod
• Obľubený seriál: Prison Break
• Obľubený film: Gladiator
• Záujmy: Cestovanie, Motorky, Šport, pivko
• Motto: Ži a nechaj žiť

Vizitka

• Meno: Peter Herka
• Vek: 29
• Obľubená hudba: Prodigy, Peha, Helenine Oči, Zóna A, Mango Molas, Värtina, klasika...
• Obľubený seriál: Californication, Black Books Season, IT Crowd
• Obľubený film: Vyberám si len to najlepšie z každého žánru
• Záujmy: Víno, ženy, tanec, cestovanie, lezenie, kondičné športy, reklama
• Motto: Vyrieš jednu chybu a zmizne ich desať

Ako sme zažili Turecko na vlastnú päsť - prvá časť cestopisu partie Slovákov, ktorí prešli stredom a juhovýchodom Turecka.

Turecko krajina, ktorá Vám učarí svojou rozmanitosťou a vôňou orientu. Zem, ktorá je nazývaná spojnicou Európy a Ázie, alebo tiež Malou Áziou. Bola a je zrkadlom mnohých historických udalostí. Dá sa tu nájsť skutočne všetko: dlhé slnečné pláže, horské masívy, step vo vnútrozemí a stredoeurópske lesy u čierneho mora. Pri Turecku sa dá vždy polomizovať o tom kto vlastne sú a naskytá sa par otázok: Európania alebo Aziati? Dobyvatelia alebo dobytí? Patria Anatólii, východu, západu? Vnuci Mehmeta alebo deti Atatürka?

Tento príspevok som napísal na základe niekoľko rázového pobytu v Turecku. Som človek, ktorého neuspokojuje vidieť umelo vybudovaný obraz o krajine prostredníctvom dovolenkových destilácií, hotelov, šírky ponuky jedál a nápojov, výšky HDP, výsledkov štatistických úradov a preto som sa rozhodol s partiou podniknúť niekoľkodňovú cestu vytýčeným okruhom Turecka. Pre zaujímavosť cesty sme si vybrali aj unikátne pamiatky, zaujímavosti a domácimi odporúčané miesta. Prioritou našej cesty bolo vidieť zaujímavé miesta a vzhliadnuť ich odlišnosť a dotvoriť si obraz o tejto krajine bez ohľadu na Istanbul a bohatý stredozápad plný dovolenkových destilácií, priemyslu a veľkých miest.

Turecko je krajina 14 krát väčšia ako Slovensko a každé miesto a mesto má svoje špecifikum. Hoci ste v jednej krajine ale obraz jednotlivých miest je úplne odlišný na základe ľudí, zvykov, tradícií, jedla a spôsobu prejavu.

Svoju púť sme začali odrazením sa od stredozemnej riviéry smerom severne do najkonzervatívnejšieho mesta Turecka a tým je Konya. Mesto dervišov, sekty ktorá bola zakázaná prvým tureckým prezidentom Atatürkom. Fakt, ktorý sme hneď rozpoznali bol, že ľudia sú tu veľmi konzervatívni a najavo to dávajú svojím oblečením, ktoré podlieha dominantnému náboženstvu a tým je Islam. Opačným faktom, ktorému človek neuverí, je skutočnosť, že Konyi najkonzervatívnejšiemu mestu Turecka patrí prvé miesto v spotrebe alkoholu na hlavu, ale nájsť obchod s alkoholom v meste je takmer nemožné. Konya disponuje ešte jednou prioritou a tou je fakt, že je najrozsiahlejším mestom Turecka a múzeum Mevlanu zakladateľa dervišského rádu patrí k najnavštevovanejším v zemi.

Následne sme sa presunuli k Top pamiatke Turecka a tou je Cappadocia, mesto, ktoré pripomína rozprávku, mesto v ktorom sa odohrali príbehy prenasledovaných národov, ktorí si vytvorili v tufových kopcoch neopakovateľné príbytky a takisto návšteva podzemných miest je zážitkom, nejedná sa len o jedinečnosť daného faktu ale aj o dômyselný systém, ktorým boli tieto miesta organizované. Každá oblasť v Cappadocii má iný nádych a tým je zaujímavá. Unikátne sú aj kostolíky, ktoré boli dekorované prekrásnymi maľbami. Miesto nám ponúklo prevažne turistický obraz, pretože je celoročne navštevované a prispôsobené turizmu. Uchvátili nás penzióny priamo vytesané v tufoch, kde prespanie je skutočným zážitkom v prípade priplatenia si drahšieho penziónu Vás prekvapí aj vaňa s výrivkou čo by som skutočne na tomto mieste neočakával, samozrejme v okolí je aj niekoľko hotelov luxusne vybudovaných, kde je to samozrejmosť. Vrelo odporúčam let balónom nad Capadocciou je to skvelý zážitok vzhliadnuť krásu tohto kraja z vtáčej perspektívy. Cappadocia je známa aj milovníkom vín, pretože sa tu dorábajú jedni z najkvalitnejších vín v Turecku a dlhú tradíciu tu má aj výroba kobercov. Fascinujúca scenéria tohto kraja oslovila aj producentov pre nakrúcanie známeho filmu Hviezdne vojny, čomu sa nedá čudovať pretože kraj Cappadocie je nádherný a meniaci sa v každom momente. O prestíži tejto pamiatky svedčí skutočnosť, že kvôli nej prilietavajú do Turecka ľudia z celého sveta. Po viacdňovej návšteve Capadoccie sme sa vybrali smerom na východ, kde nás privítali chudobné oblasti s mnohými mestečkami /Kayseri, Nigde../, ktorými sme prechádzali. Zažili sme miestne trhy, kde sa predávajú poľnohospodárske nadprodukty vše ho druhu a nie je problémom vidieť ženu ako si nakúpený tovar nesie domov na fúriku alebo šoféruje malotraktor. V skratke povedané život náročný, strávený dennodennou prácou na poliach.

Ďalšou plánovanou zastávkou našej cesty bolo mestečko Tarsus, preslávilo sa najmä tým, že rodákom z tohto mesta je Apoštol sv.Pavol. Je tu zachovaný kostol na jeho počesť a v centre mesta sa nachádza pamiatka po jeho rodnom dome. Mestečko bolo konzervatívne bez obchodu s alkoholom a zážitkom bolo pre nás parkovisko, kde sa kľúče odovzdávali strážnikovi a ten preparkovával autá ako v USA. Aby sme nestrácali čas vybrali sme sa na najvýchodnejšie miesto našej trasy a tým bolo mesto Hatay alebo Antakya. Antakya leží len niekoľko desiatok km od sýrských hraníc. Mesto ma cca 200 000 tisíc obyv. a malo viacero špecifík. Jedným z nich bolo, že okrem jedného 4 hotelu sme tu nenašli žiaden bar, sú tu najkrajšie zachované mozaiky z rímskych čias a prekvapila nás početná účasť zahraničných návštevníkov v múzeu, neskôr sme sa dozvedeli, že dané mozaiky patria k najvzácnejším v Turecku. Ako v každom mieste aj v Hatayi sme vyskúšali miestne špeciality a tou je Kunefe. Zaujímavosťou tohto jedla je fakt, že si pochutnávate na špecialite, kde uprostred sa nachádza roztopený, plátkový syr a zvrchu je jedlo posypané cukrom. Slávnou pamiatkou mesta je jaskynný chrám sv.Petra nad mestom, práve tu začínal so šírením kresťanstva. V blízkosti jaskynného chrámu sa nachádzajú jaskynné otvory podobné tým v Capadocciu, ktoré slúžili na úkryt a niekoľko desiatok nelegálnych stavieb vyhostených na okraj mesta. Blízkosť hraníc ovplyvňovala aj dialekt a počet automobilov s špzkou Sýrie.

Z Hataya sme sa vybrali naspať do Alanye ale už odlišnou cestou a to cestou pobrežím, pretože táto trasa je plná nádherných pamiatok a úžasných miest. Našou prvou medzi zastávkou bolo mesto Adana, ktoré je veľkým konzervatívnym mestom a samozrejme dôvodom bola aj miestna špecialita Adana kebab. Druhým bodom po kebabe a centre bola návšteva novovybudovanej 6 minaretovej mešity s kapacitou takmer pre 30 000 ľudí. Pýši sa tým, že je najväčšou v Turecku a 4 najväčšou na svete. Vzhľadom na časový sklz sme pokračovali ďalej a miestom prenocovania sa stalo mesto Mersin. Mersin nás prekvapil v tom najpozitívnejšom slova zmysle, hlavná promenáda, ktorá je niekoľko km dlhá je nádherne a tematicky upravená s množstvom pozoruhodnosti. V Mersine začínal úplne iný život podobný tomu turistickému a po návšteve niekoľkých konzervatívnych miest na východe to bolo pre nás ako balzam na dušu. Skvelé bary a reštaurácie so živou hudbou v tesnej blízkosti promenády nám dodávali úžasný zážitok. Zároveň sme sa vybrali aj na miestny trh, kde nie je problém nájsť mäsiarstvo, s porciovaním mäsa priamo pred Vami na ulici. Samozrejmosťou je pestrá ponuka rýb pretože Mersin je rybárskou baštou. Nemohli sme odolať miestnej špecialite a tou sú Tantuni, pre mňa to bola fantastická pochúťka doplnená ako vždy v Turecku o kopec zeleniny. Z Mersinu sme napredovali ďalej na západ po kľukatých cestách pobrežia. Podľa informácii domácich je tu približne 1000 zákrut a Vaša rýchlosť sa pohybuje medzi druhým a tretím rýchlostným stupňom. Ako v celom Turecku aj na našej ceste spať sme museli obmedziť a len vyberať tie najpamiatky, ktoré sme chceli vidieť. Našou ďalšou zastávkou bola atrakcia, ktorá ma pomenovanie nebo a peklo. Zaujímavosťou je to, že sa jedná o úžasný prírodný úkaz. Raritou je skutočnosť, že peklo je vyššie ako nebo. Sú diametrálne odlišné peklo je 120m hlboká jaskyňa v tvare valca a nebo je úžasná klesajúca jaskyňa aj s chrámom Panny Márie.

Predposlednou zastávkou našej cesty bolo miesto Kizkalesi, kde sa nachádzajú dva hrady v tesnej blízkosti jeden na pevnine druhý v mori. Je to úžasné miesto kde sa prepája kultúra, história a nádherné zákutia v mori.

Po obhliadke hradov sme sa vydali ďalej a našou zastávkou bolo miesto s názvom Anamurium s nádherne zachovaným komplexom bývalého rímskeho mesta/akropola, agora, odeon, divadlo..../ a Anamur s križiackym hradom. Záverečnou bodkou bola zastávka v mestečku Gazipasa, ktoré ešte úplne neprepadlo turizmu, navštívili sme termálne pramene a vychutnali si grilovanú rybu v jednej z miestnych reštaurácii.

Záverečné konštatovanie našej cesty bolo prekvapivé. V každom mieste a meste, kde sme sa zastavili sme stretli veľmi priateľských a otvorených ľudí, hrdých nato, že sa zaujímame o ich kultúru. V podstate sme nemuseli nikoho oslovovať, pri zastavení sa a bezradnom lúšťení mapy .Vždy k nám niekto pribehol a ochotne pomohol. Niekedy bol úslužný ísť s nami aj niekoľko stoviek metrov bez nároku na akúkoľvek odmenu.

V gastronomických zariadeniach bez prezradenia, že sme sprievodcovia nás vždy fascinovala úslužnosť a ochota personálu. Na konci keď sme prezradili, že sme sprievodcovia úcta k nám bola vyššia a stali sme sa stredobodom záujmu. Zaspatie na raňajky alebo návšteva po záverečnej nebol žiaden problém, majiteľka hostela nám osobne pripravila raňajky a ochotne sa s nami pobavila. Každé miesto bolo aj ochutnávkou regionálnych špecialít typických pre jednotlivé oblasti. Aj na východe v tesnej blízkosti Sýrie nás prekvapil fakt, že personál menšieho lacného hotelu ovládal aspoň jeden svetový jazyk a mal vynikajúce znalosti o meste a jeho okolí. Veľmi dobre mali pripravenú propagáciu, TIC sa nachádzalo v centre a bolo situované aj v miestach, kde by som s tým už určite nepočítal. Samotná cesta bola ukážkou nádhernej rozmanitej prírody meniacej sa každú etapu. Krajina ma veľmi dobre premyslenú verejnú medzimestskú dopravu s nonstop otvorenými tankovacími zariadeniami, stým že nemusíte vystupovať z auta natankuje Vám obsluha a Vy len zaplatíte. Turecko môžeme nazvať aj malým Detroitom pretože tu sídli 8 automobiliek prevažná väčšina prostriedkov medzimestskej dopravy sú značky Mercedes alebo Mitsubischi. Takmer každá zastávka alebo odpočívadlo disponuje motorestom v dobrej kvalite, s kvalitným jedlom a doplnkovými službami.

Negatívum alebo problém sme vzhliadli vo fakte, že Turecko je mäkou pamiatok a veľké percento z nich chátra. Pri neskutočnom počte pamiatok len 10 z nich je zapísaných v UNESCO. Zarážajúci fakt chátrajúcich pamiatok nám domáci vysvetlili tým, že je nereálne udržiavať pamiatky v danom stave a v tomto smere by som sa priklonil k autorovi jednej publikácie o Turecku, ktorý napísal, že je ťažké sa pozerať na také množstvo chátrajúcich pamiatok ale najlepšou voľbou by bolo dať celé Turecko do múzea. S týmto výrokom úplne súhlasím, pretože na každom mieste našej zastávky sme zhliadli tabulu poukazujúcu na nejakú historickú pamiatku. Ďalším faktom, ktorý sa nám potvrdil je skutočnosť, že rozdiel medzi mestom resp. veľkomestom a vidiekom je priepastný. Prekonali sme necelých 2500km a pochopili ako náročné je objaviť a spoznať Turecko. Daná cesta je pre nás ďalšou výzvou do budúcna spoznávať túto úžasnú krajinu.