Islam v Turecku
Čo znamená „islam"?
Arabské slovo „islam" znamená jednoducho „odovzdanie sa" a je odvodené od slova znamenajúceho „pokoj, mier" a život zameraný na mier, milosť a odpúšťanie. V náboženskom kontexte znamená úplné odovzdanie sa Božej vôli. „Mohamedánizmus" je teda nesprávne označenie, pretože vyvoláva dojem, že moslimi uctievajú skôr Mohameda, nech mu Boh žehná, ako Boha. „Alah" je jedno z arabských označení Boha, ktoré používajú arabskí moslimi a kresťania.
Islam hlásal v siedmom storočí n. l. prorok Mohamed a je to náboženstvo, ktoré vyznáva podľa odhadu miliarda ľudí. Jedna pätina svetovej populácie z veľkého množstva kultúr, národností a rás prijíma islam ako vierovyznanie aj ako spôsob života. V Turecku je približne deväťdesiatosem percent občanov moslimov.
Mohamed sa narodil v Mekke okolo roku 570 n. l. Hlásal, že je iba jeden Boh a on, Mohamed, že je Boží posol. Ľudia, ktorí ho prijímajú ako takého, sa nazývajú moslimi, čo znamená „tí, čo sa odovzdávajú Bohu". Korán (Kuran, Qur'an) je islamskou Bibliou a verí sa, že je to presný záznam slov, ktoré Boh zjavil prostredníctvom anjela Gabriela prorokovi Mohamedovi. Jeho základnou témou je vzťah medzi Bohom a jeho stvoreniami, no súčasne predstavuje návod na spravodlivú spoločnosť, správne ľudské správanie a spravodlivý ekonomický systém.
Nasledujúcich „Päť pilierov" islamu sa považuje za rámec života moslimov. Prvým pilierom je viera v Boha a Mohameda ako jeho proroka. Druhým pilierom je moditba, odriekaná päťkrát za deň. Tretím je strostlivosť o chudobných, stanovená ako desiatok odhadovaný na dve a pol percenta ročne. Ďalším pilierom je sebaočista. Každý rok v mesiaci Ramadán sa všetci spôsobilí moslimovia postia od úsvitu do súmraku a zdržia sa jedla, pitia a pohlavného styku. A napokon, od telesne a finančne spôsobilých stúpencov sa očakáva, že raz v živote vykonajú púť do Mekky. Každý rok vykonajú túto cestu asi dva milióny moslimov.
Turecko prijalo svetskú vládu, keď sa stalo republikou pod vedením Kemala Atatürka.
Zvolávanie na modlitbu
Päťkrát za deň sa nad každou moslimskou dedinou či mestom nesie zvolávanie na modlitbu. Aj keď je Turecká republika sekulárna krajina, deväťdesiatosem percent populácie sa hlási k oddaným nasledovníkom islamskej viery. Preto nijako neprekvapí, že evokatívny zvuk tejto takzvanej „moslimskej hudby", volanie k veriacim, je na Strednom Východe všadeprítomný.
Každá mešita alebo modlitebná sieň má aspoň jeden minaret a balkón, kde si môže muezzin, čiže vyvolávač, plniť svoju úlohu. Zvolá na moslimov, aby prestali so svojimi svetskými úlohami, otočili sa smerom k Mekke a modlili sa. Modlitba v podstate deklaruje, že „je iba jeden Boh a Mohamed je Jeho prorok".
Moslimovia veria, že modlitbou päťkrát za deň sa posilní a oživí ich viera v Alaha a že ich to podnieti k vyššej morálnosti. Verí sa, že toto neustále pripomínanie miesta veriaceho vo väčšom univerze čistí srdce a bráni pokušeniu k nesprávnym skutkom a konaniu zla.
Pokiaľ ide o islam, viera bez činu a vyznania je slepou uličkou. Akt modlitby je jednou z piatich základných praktík alebo Pilierov islamu a vyžaduje sa od všetkých veriacich moslimov. Zvolávanie k modlitbe preto zohráva dôležitú úlohu počas dňa aj života každého zbožného moslima.
Kto chce byť moslimom, musí veriť v Ježiša
Druhým bodom v islame je viera (Eman, Iman), čo znamená veriť (bez pochybností) v Alaha, jeho anjelov, jeho posvätné knihy, jeho prorokov a poslov, jeho osud bez ohľadu na to, či je zlý alebo dobrý, and napokon veriť v súdny deň. Takže ak chce niekto byť moslimom, musí doslova veriť v Mojžiša, Ježiša a všetkých ostatných prorokov spomínaných v posvätných knihách a prijímať ich.
Moslimovia musia rešpektovať iné náboženstvá a nijakým spôsobom nesmú škodiť niekomu, kto pokojne vyznáva svoje náboženstvo, najmä pokiaľ ide o kresťanstvo a judaizmus, keďže tieto náboženstvá pochádzajú tiež od Alaha. Islam vlastne vždy zdôrazňuje, že nie je nič iné ako iba konečná reforma predchádzajúcich posolstiev. Násilie je to posledné, čo islam žiada (význam slova islam v slovenčine je mier alebo odovzdanie sa). Ako sa otvorene káže v Koráne: „každý, kto zabije jedného človeka, bude súdený, akoby zabil celé ľudstvo. A každý, kto oživí jedného človeka, bude súdený, akoby oživil celé ľudstvo." (al-Má'ida 5-32). Terorizmus či samovražedné bombové útoky, ani zabitie jedinej nevinnej osoby je v rámci islamského náboženstva úplne neprijateľné. Takže podľa vlastnej definície „pravý moslim nemôže byť teroristom a terorista nemôže byť moslimom..."
Stravovacie zákony islamu
Stravovacie zákony islamu vychádzajú z Koránu. Zakazujú jesť krv zvierat, bravčovinu a jedlo obetované alebo ponúknuté modlám. Zákaz bravčového mäsa sa považuje za skúšku moslimov. Na druhej strane im Korán dovoľuje stovky iných zvierat. Hoci sa v Koráne podrobne nevysvetľuje dôvod tohto zákazu, Alah hovorí: „Prečo neporozmýšľate nad dôvodom?" čím vedie moslimov k tomu, aby sami pátrali. Takéto pátranie viedlo k zisteniam, že v bravčovej koži nie sú nijaké póry a prasce sa nepotia. A tak všetky toxické látky, ktoré by sa mali vylúčiť z tela potením, zostanú v zvierati. Hladina moču v bravčovej krvi je oveľa vyššia ako u mnohých iných zvierat.
Islamská prax sa líši od židovskej v tom, že alkohol je zakázaný. Zákaz alkoholu prebiehal postupne vo viacerých krokoch. Najprv Alah prikázal prorokovi Mohamedovi, nech vystríha svojich učeníkov, aby nepili pred modlitbami. Po niekoľkých rokoch prišiel posledný príkaz, ktorý zakázal alkohol nastálo. Alah takisto poukazuje, že alkohol a hazardné hry sú v niečom aj prínosom a vo verši Al-Baqara 219 vysvetľuje: „V obidvoch je pre ľudí ťažký hriech i úžitok, avšak ich hriech je oveľa väčší ako úžitok."
Hlavnou myšlienkou islamu je byť zodpovedný za všetky skutky vykonané počas smrteľného života a veriť, že človek bude za ne pykať po smrti. Preto všetky látky, ktoré môžu vplývať na slobodnú vôľu a jasné myslenie a viesť k strate alebo oslabeniu úsudku, vrátane alkoholu a drog, sú zakázané, aby nikto nemohol v súdny deň žiadať Boha o ospravedlnenie, pretože počas skutku nebol mentálne spôsobilý.
Halal (alebo Helal) je výraz z Koránu, ktorý znamená niečo dovolené alebo zákonné. Haram je výraz z Koránu, ktorý znamená niečo absolútne zakázané alebo nezákonné.
