Raki
Keď človek rozmýšľa o Turecku alebo o Turkoch, spomenie si na raki. Hoci nie je známe, kde ani kedy tento nápoj vynašli, je isté, že história raki nesiaha tak ďaleko ako história vína či piva. O raki, ktorá je tradičným tureckým nápojom, existujú mnohé príslovia. Raki sa vyrába z v rôznych regiónoch z rôznych druhov ovocia, no väčšinou to je hrozno, figy a slivky.
V krajinách Blízkeho a Stredného Východu je tento nápoj známy pod rôznymi názvami, ako napríklad Araka, Araki, Ariki, ktoré evidentne pochádzajú z rovnakého základu. Niekto tvrdí, že sa nazýva Iraki (podľa Iraku), pretože sa prvýkrát vyrobila v tejto krajine a rozšírila do iných regiónov. Iní hovoria, že názov dostala podľa hrozna razaki, používaného na jej výrobu. Obidve teórie sú prijateľné. Ďalšia teória hovorí, že „arak" v arabčine znamená „pot" a „araki" „to, z čoho sa človek začne potiť". Ak človek vypije priveľa raki, začne sa potiť, a keď sa raki destiluje padá po kvapkách ako pot, takže jej názov môže pochádzať z arabčiny. V susedných krajinách majú rôzne druhy raki rôzne názvy. V Grécku sa do nej pridáva želé a nápoj sa nazýva „Mastika". Duziko, čo je názov odvodený od slovanského slova „duz", je raki s anízovými semienkami. V Turecku sa raki vyrábaná zo zvyškov hrozna nazývala Düz Raki alebo Hay Raki. Názov Zahle raki je odvodený od mesta Zahle v Libanone, kde sa vyrába. Raki nie je fermentovaný nápoj ako víno alebo pivo, ale destilovaný nápoj, takže na jeho výrobu je potrebných viac technických vedomostí a zariadenie. V encyklopédiách sa píše, že vo „Východnej Indii sa nápoj vyrábaný destiláciou fermentovanej cukrovej trstiny nazýva ‚arak‘ a rovnakým názvom sa na Srí Lanke a v Malézii označuje alkoholický nápoj vyrábaný destiláciou palmovej šťavy". Takisto je tam poznámka, že v Iráne sa nápoj vyrábaný rovnakým spôsobom z hrozna a datlí tiež nazýva arak.
História raki siaha 300 rokov dozadu. Umenie destilácie, ktoré má pôvod v arabskom svete a rozšírilo sa do susedných krajín, sa začalo používať, keď ľudia začali uvažovať nad použitím cukru pri spracovávaní zvyškov vína. Pridaním anízu raki nadobudlo svoje turecké charakteristiky. Slávny turecký cestovateľ Evliya Celebi spomína istanbulských výrobcov raki v prvom zväzku knihy o svojich cestách, ktorý napísal v roku 1630.
Raki sa spočiatku vyrábalo zo zvyškov hrozna, ktoré zostali po výrobe vína. Keď začal byť nedostatok týchto zvyškov, začal sa dovážať alkohol zo zahraničia a spracovávať s anízom. Takto to pokračovalo do 1. svetovej vojny, kedy sa z dôvodu nedostatku surovín začali na výrobu raki používať hrozienka a niekedy dokonca sušené figy a moruše. Na výrobu kvalitného raki sa v Cesme (Izmire) uprednostňovali hrozienka bez jadierok a aníz. Spolu s rozvojom rakiového priemyslu rástlo a rozvíjalo sa pestovateľstvo anízu.
V súčasnosti má pitie raki v Istanbule vlastné tradičné rituály. Najdôležitejšie je to, čo sa k nej bude jesť. Biely syr je hlavný a nemeniteľný „meze" raki. Raki sa zvyčajne pije so studenými jedlami, ako sú paradajky, uhorky, šalát a plody mora. Obľúbené sú aj ryby, najmä parmice a makrely. V dôsledku obsahu anízu raki mení farbu a po pridaní vody získa mliečnu bielu farbu. Keď sa k raki podáva pohár čistej vody, vzniká výrazná príjemná chuť.
Tí, čo už roky pijú raki, poukazujú, že tento nápoj vplýva na človeka podľa toho, akú má náladu. Niekedy je človek po jednom alebo dvoch pohárikoch pripitý; a niekedy vo vás veľká fľaša vyvolá iba pocit blaha a pôžitku.
