Fakty o Turecku
- Otomani
- Náboženstvo
- Atatürkove reformy
- Pôvod Turkov
- Ankara
- Sviatky
- Bospor
- Anatolia
- Turecké kúpele
- Hárem
- Mačky a psy
- Obriezka
- Koráliky
- Ramadán
Pozadie
Moderné Turecko založil v roku 1923 z anatolských zvyškov porazenej Osmanskej ríše národný hrdina Mustafa KEMAL, ktorý neskôr dostal čestný titul Atatürk, čiže „Otec Turkov". Za jeho autoritatívneho vodcovstva krajina prijala širokosiahle sociálne, právne a politické reformy. Po období vlády jednej strany viedol experiment s politikou viacerých strán v roku 1950 k volebnému víťazstvu opozičnej Demokratickej strany a pokojnému odovzdaniu moci. Odvtedy niekoľkonásobne vzrástol počet turecých politických strán, no demokraciu narušili fázy nestability a občasné vojenské prevraty (1960, 1971, 1980), ktoré vo všetkých prípadoch napokon viedli k návratu politickej moci občanom. V roku 1997 vojsko opäť pomáhalo pri zvrhnutí vtedajšej islamsky orientovanej vlády - čo sa všeobecne označuje ako „postmoderný puč". V roku 1974 Turecko vojensky zasahovalo na Cypre, aby zabránilo Grécku prevziať vládu nad ostrovom, a odvtedy pôsobí ako ochranca „Tureckej republiky Severný Cyprus". V roku 1984 začala Robotnícka strana Kurdistanu - v súčasnosti známa ako Ľudový kongres Kurdistanu alebo Kongra-Gel (KGK) - separatistické povstanie, ktorému turecké vojsko venovalo hlavnú pozornosť a ktoré si vyžiadalo viac ako 30 000 životov v dôsledku teroristických aktivít. Po zadržaní vodcu skupiny v roku 1999 sa teroristi z veľkej časti stiahli z Turecka - prevažne do severného Iraku. V roku 2004 KGK vyhlásil koniec prímeria a počet útokov prisudzovaných KGK vzrástol. V roku 1945 sa Turecko stalo členom OSN a v roku 1952 členom NATO; v rokoch 2009-2010 má miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. V roku 1964 sa Turecko stalo pridruženým členom Európskeho spoločenstva. Za posledné desaťročie podniklo mnohé reformy za účelom posilnenia demokracie a ekonomiky; v roku 2005 začalo s Európskou úniou prístupové rokovania o členstve.

Zástava
Červená so zvislým bielym polmesiacom (uzavretá časť je otočená smerom k vztýčenej strane) a bielou päťcípou hviezdou umiestnenou hneď vedľa otvorenej časti polmesiaca.
Význam zástavy
Je veľmi ťažké vysvetliť ozajstný význam zástavy; existujú legendy, skutočné príbehy a nepochybné dezinformácie o dôvodoch, prečo sa na národné zástavy dali určité farby či motívy. Aj jednotlivci môžu mať vlastné vysvetlenia svojej národnej zástavy. Farbou a motívom možno vyjadriť aj náboženskú symboliku - napríklad polmesiac je tradičný islamský symbol.
Historické fakty:
„Červená farba dominovala na tureckých zástavách 700 rokov. Hviezda a polmesiac sú moslimské symboly, no v Malej Ázii majú aj dlhú predislamskú minulosť. Základná podoba národnej zástavy zrejme vznikla v roku 1793 za otomanského sultána Selima III, keď sa zelené zástavy používané námorníctvom zmenili na červené a pridal sa polmesiac a viaccípa hviezda. Päťcípa hviezda sa používa približne od roku 1844. Keď sa z Otomanskej ríše stala Turecká republika a Atatürk ukončil kalifát (náboženskú právomoc), nerobili sa žiadne zmeny okrem formálnych upresnení. Mnohé tradície vysvetľujú symboly hviezdy a polmesiaca. Je známe, že Diana (Artemis) bola patrónkou Byzancie a že jej symbol bol mesiac. V roku 330 cisár Konštantín nanovo zasvätil mesto - ktoré nazval Konštantínopol (dnešný Istanbul) - Panne Márii, ktorej symbol hviezdy bol umiestnený nad polmesiac. V roku 1453 Konštantínopol obsadili otomanskí Turci a premenovali ho na Istanbul, no noví vládcovia mohli prevziať existujúci emblém a použiť ho vlastným spôsobom."
Legendy:
„Podľa istej legendy viedol k zavedeniu tureckej zástavy sultánom Muradom II odraz mesiaca cloniaceho hviezdu v kalužiach krvi po bitke pri Kosove v roku 1448, počas ktorej Otomani porazili križiacke vojsko a vo východnej Európe upevnili Otomanskú ríšu až do konca 19. storočia. Iní sa odvolávajú na sen prvého otomanského sultána, v ktorom sa mu polmesiac a hviezda zjavili z hrude a rozpínali sa, čím predpovedali dobytie Konštantínopolu (Istanbulu) dynastiou. Existujú aj ďalšie legendy vysvetľujúce zástavu."

Geografická poloha
Juhozápadná Ázia (časť na západ od Bosporu sa niekedy pričleňuje k Európe), ohraničená Čiernym morom medzi Bulharskom a Gruzínskom, a ohraničená Egejským a Stredozemným morom medzi Gréckom a Sýriou.
Zemepisné súradnice: 39° 00 severnej šírky, 35° 00 východnej dĺžky
Rozloha
-
celková rozloha: 780 580 km2
-
rozloha pevniny: 770 760 km2
-
vodná plocha: 9 820 km2
-
porovnanie: rozloha väčšia ako Francúzsko a Veľká Británia spolu, alebo 2,5-krát väčšia ako Taliansko a takmer 16-krát väčšia ako Slovensko.
Hranice štátu
-
celková dĺžka: 2 648 km
-
hraničiace štáty: Arménsko 268 km, Azerbajdžan 9 km, Bulharsko 240 km, Gruzínsko 252 km, Grécko 206 km, Irán 499 km, Irak 352 km, Sýria 822 km.
-
Dĺžka pobrežia: 7 200 km
Názvy
Türkiye Cumhuriyeti (dlhá forma v turečtine); Türkiye (skrátená forma v turečtine); Republic of Turkey (formálne po anglicky); Turkey (skrátená anglická forma); Turchia (po taliansky); Türkei (po nemecky); Turkiet (po švédsky); Turkije (po holandsky); Turkki (po fínsky); Turquia (po portugalsky); Turquia (po španielsky); Turquie (po francúzsky); Tyrkia (po nórsky); Tyrkiet (po dánsky); Tyrkland (po islandsky), Turecko (po slovensky)
Exkluzívna ekonomická zóna: iba v Čiernom mori - po námornú hranicu dohodnutú s bývalým Sovietskym zväzom
Teritoriálne more: 6 námorných míľ v Egejskom mori, 12 námorných míľ v Čiernom mori a v Stredozemnom mori.
Podnebie: mierne; horúce, suché letá, mierne, vlhké zimy; drsnejšie vo vnútrozemí.
Terén: väčšinou hornatý; úzke pobrežné roviny; vysoko položená centrálna plošina (Anatólia)
najnižší bod: Stredozemné more 0 m
najvyšší bod: vrch Ararat 5 166 m
najväčšie jazero: jazero Van 3 713 km2
Prírodné zdroje: uhlie, železná ruda, meď, chróm, antimón, ortuť, zlato, baryt, boritan, celestín (stroncium), korund, živec, vápenec, magnezit, mramor, perlit, pemza, chalkopyrity (síra), íl, orná pôda, vodná elektrina.
Pôdohospodárstvo
-
obrábaná pôda: 32%
-
trvalé rastliny: 3%
-
iné: 66% (2006)

Životné prostredie
Medzinárodné dohody: účasť na dohodách - znečisťovanie ovzdušia, Antarktický zmluvný systém, biodiversita, dezertifikácia (rozširovanie púští), ohrozené druhy, nebezpečné odpady, ochrana ozónovej vrstvy, znečisťovanie vody loďami, mokriny, modifikácia životného prostredia.
Súčasné problémy predstavujú: znečisťovanie vôd vypúšťaním chemikálií a detergentov; znečisťovanie ovzdušia, najmä v mestských oblastiach; odlesňovanie; znepokojenie z únikov ropy v dôsledku zvýšenej lodnej dopravy cez Bospor.
Geografická poznámka
Strategická poloha z hľadiska kontroly tureckých úžin (Bospor, Marmarské more, Dardanely), ktoré spájajú Čierne a Egejské more. Ďaleko vo východnej časti krajiny sa v meste Agri nachádza vrch Ararat, legendárne miesto pristátia Noemovej archy. Krajina je rozdelená na 7 fiktívnych geografických regiónov.
Obyvateľstvo: oficiálne 71 517 100 k 1. januáru 2009, efektívne okolo 75 miliónov, v priemere žije 93 obyvateľov na štorcový kilometer, 70,5% celkovej populácie žije v mestách a 29,5% v dedinách alebo v malých mestách na vidieku.
Istanbul: 12 697 164 k januáru 2009 (10 033 478 v roku 2000), 17,8 % celkovej populácie, 2444 obyvateľov na štorcový kilometer
Ankara: 4 548 939 k januáru 2009 (4 007 860 v roku 2000), 6,4 % celkovej populácie
Izmir: 3 795 978 k januáru 2009 (3 387 908 v roku 2000), 5,3 % celkovej populácie, 316 obyvateľov na štorcový kilometer
Najnižší počet obyvateľov v Turecku má Bayburt: 75 675 (k januáru 2009)
Veková štruktúra
-
celková populácia: muži 35 901 154; ženy 35 615 946 (k januáru 2009)
-
0-14 rokov: 26,3% (muži 9 570 773; ženy 9,071,618) (k januáru 2009)
-
15-64 rokov: 66.9% (muži 23 655 657; ženy 23,288,033) (k januáru 2009)
-
65 a viac rokov: 7.1% (muži 2 150 103; ženy 2,850,072)
-
-
Priemerný vek: celkový 28,5 rokov (muži: 28 rokov; ženy: 29 rokov). Viac ako polovica obyvateľstva je mladšia ako je priemerný vek (k januáru 2009)
-
Prírastok obyvateľstva: 1,24% (2006)
-
Pôrodnosť: 18,7 narodených na 1 000 obyvateľov (2006)
-
Úmrtnosť: 6,3 úmrtí na 1 000 obyvateľov (2006)
Pomer pohlaví
-
pri narodení: 1,05 mužov na 1 ženu
-
menej ako 15 rokov: 1,05 mužov na 1 ženu
-
15-64 rokov: 1,01 mužov na 1 ženu
-
65 a viac rokov: 0,75 mužov na 1 ženu
-
celková populácia: 1,008 mužov na 1 ženu (2008)
Úmrtnosť novorodencov: 26 úmrtí na 1 000 živo narodených (2006)
Priemerná dĺžka života pri narodení
-
celková populácia: 71,5 rokov
-
muži: 69,1 rokov
-
ženy: 74,0 rokov (2006)
Národnosti
podstatné meno: Turek, Turci
prídavné meno: turecký
Etnické rozdelenie: Turci 80%, Kurdi 20%
Náboženstvá: moslimi 99% (väčšinov Sunniti), iné 1% (kresťania a Židia)
Jazyky: turečtina (oficiálny jazyk)
Gramotnosť: osoby vo veku 15 rokov a viac vedia čítať a písať
Celková populácia: 87%
muži: 94,3%
ženy: 78,7% (2006, odhad)
Nezávislosť
Nezávislosť: 29. október 1923 (následnícky štát Otomanskej ríše)
Národný sviatok: Výročie vyhlásenia republiky, 29. október (1923)
Ústava: 7. november 1982 , pozmenená 17. októbra 2001 TBMM
Celková miera pôrodnosti: 2,18 narodených detí na 1 ženu (2006)
Právny systém
Odvodený z rôznych európskych právnych systémov; s výhradami prijíma obligatórnu jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora. Člen Európskeho súdu pre ľudské práva (ECHR)
Hlava štátu
Prezident Abdullah GÜL (predchádzajúci prezidenti boli Ahmet Necdet SEZER, Suleyman DEMIREL) bol zvolený Národným zhromaždením v auguste 2007 na päťročné obdobie (pred rokom 2007 to bývalo sedem rokov). (Poznámka: vzhľadom na nové články Ústavy sa bude nasledujúci prezident voliť verejne.)
Hlava vlády: Premiér Recep Tayyip ERDOGAN (predchádzajúci premiéri boli Abdullah GUL a Bulent ECEVIT), znovuzvolený vo všeobecných voľbách a vymenovaný prezidentom v júli 2007.
Národná bezpečnostná rada
Poradný orgán prezidenta a vládneho kabinetu
Vládny kabinet
Rada ministrov vymenovaná prezidentom na základe nominácie predsedu vlády
Zákonodarná zložka: jednokomorová
Veľké národné zhromaždenie Turecka: (Turkiye Buyuk Millet Meclisi), skratka TBMM (550 miest; členovia sa volia vo všeľudovom hlasovaní na funkčné obdobie päť rokov)
Súdna zložka
Ústavný súd, sudcov menuje prezident; Najvyšší odvolací súd (Yargitay) a Štátna rada (Danistay), sudcov sa volí Najvyššia rada sudcov a prokurátorov. Účtovný súd (Sayistay); Najvyšší vojenský odvolací súd; Najvyšší vojenský administratívny súd.
Členstvo v medzinárodných organizáciách
AsDB, Australia Group, BIS, BSEC, CE, CERN (pozorovateľ), EAPC, EBRD, ECO, EU (uchádzač), FAO, IAEA, IBRD, ICAO, ICC, ICFTU, ICRM, IDA, IDB, IEA, IFAD, IFC, IFRCS, IHO, ILO, IMF, IMO, Interpol, IOC, IOM (pozorovateľ), ISO, ITU, NATO, NEA, NSG, OAS (pozorovateľ), OECD, OIC, OPCW, OSCE, PCA, UN, UNCTAD, UNESCO, UNHCR, UNIDO, UNMIK, UNMIL, UNMISET, UNOMIG, UNRWA, UPU, WCO, WEU (pridružený štát), WFTU, WHO, WIPO, WMO, WToO, WTrO, ZC.
HDP (parita kúpnej sily)
-
906,5 mld. $ (2008, odhad)
-
893,1 mld. $ (2007)
-
853,8 mld. $ (2006)
HDP (oficiálny výmenný kurz): 798,9 mld. $ (2008, odhad)
HDP - reálny rast: 1,5% (2008, odhad)
HDP - na obyvateľa (per capita; PPP): 12 000 $ (2008, odhad)
HDP - zloženie podľa sektorov
-
poľnohospodárstvo: 8,5%
-
priemysel: 28,6%
-
služby: 62,9% (2008, odhad)
Pracovná sila: 23,21 miliónov
Pracovná sila - podľa zamestnania
-
poľnohospodárstvo: 29,5%
-
priemysel: 24,7%
-
služby: 45,8% (2005)
Nezamestnanosť: 7,9% plus podzamestnanosť 4% (2008, odhad)
Brutto investície: 21,0% HDP (2008, odhad)
Štátny dlh: 37,1% HDP (2008, odhad)
Miera inflácie (spotrebiteľské ceny): 10,2% (2008, odhad)
Úroková sadzba Centrálnej banky: 25,0% (31. december 2007)
Finančné rezervy: 64,43 mld. $ (31. december 2007)
Poľnohospodárstvo - produkty: tabak, bavlna, obilie, olivy, cukrová repa, lieskové orechy, strukoviny, citrusy; dobytok
Priemysel: textilný, potravinársky, automobilový, elektronika, banský (uhlie, chromit, meď, bór), oceľ, ropa, stavebníctvo, drevárstvo, papier
Rast priemyselnej výroby: 4% (2008, odhad)
Export - komodity: odevy, potraviny, textílie, kovové výrobky, dopravné prostriedky
Export - partneri: Nemecko 11,2%, Veľká Británia 8,1%, Taliansko 7,0%, Francúzsko 5,6%, Rusko 4,4%, Španielsko 4,3% (2007)
Import: 204,8 mld. $ f.o.b. (2008, odhad)
Import - komodity: stroje, chemické látky, polotovary, palivá, dopravné prostriedky
Import - partneri: Rusko 13,8%, Nemecko 10,3%, Čína 7,8%, Taliansko 5,9%, USA 4,8%, Francúzsko 4,6% (2007)
Vojenské odvetvia: Turecké ozbrojené sily (TSK): Turecké pozemné sily (Turk Kara Kuvvetleri, TKK), Turkish námorné sily (Turk Deniz Kuvvetleri, TDK; vrátane námorného letectva a námornej pechoty), Turecké vzdušné sily (Turk Hava Kuvvetleri, THK) (2008)
Vek a povinnosť vojenskej služby: vek 20 rokov (2004)
Výdavky na vojsko: 5,3% HDP (2005, odhad)
Vojsko a obrana - poznámka:
„Dokument o národnej bezpečnostnej politike" prijatý v októbri 2005 zvyšuje rolu tureckých ozbrojených síl (TSK) z hľadiska vnútornej bezpečnosti, rozširuje Generálny direktorát pre bezpečnosť a Generálne veliteľstvo Jandarmy (tureckí žandári); vedúce postavenie TSK naďalej zohráva kľúčovú úlohu v politike a považuje sa za strážcu sekulárneho tureckého štátu. V apríli 2007 varovali ozbrojené sily vládnucu stranu pred akýmikoľvek proislamskými ustanoveniami. Napriek rokovaniam o prístupe do EÚ prebiehajúcim od októbra 2005 sa dosiahol iba obmedzený pokrok pri zriaďovaní požadovanej občianskej zvrchovanosti nad ozbrojenými silami. Ďalším problémom je separatizmus (kurdský problém) a ľavicový extrémizmus; Ankara intenzívne odporovala zriadeniu autonómnej kurdskej oblasti. Cieľom reorganizácie veliteľstva Tureckých pozemných síl (TLFC), prebiehajúcej v rámci programu „Sila 2014", je vytvorenie o 20-30% menšej, lepšie vycvičenej zložky charakteristickej vyššou mobilitou, palebnou silou a schopnej spoločných a kombinovaných operácií; TLFC preberá narastajúcu zodpovednosť za medzinárodné udržiavanie mieru a prevzalo velenie Medzinárodné sily pre podporu bezpečnosti NATO (ISAF) v Afghanistane v apríli 2007. Turecké vojenské námorníctvo je regionálnou námornou silou, ktorá si chce rozvinúť schopnosť preniesť moc za hranice tureckých pobrežných vôd; vojenské námorníctvo sa intenzívne zúčastňuje na operáciách NATO, OSN a iných viacnárodných operáciách; súčasťou jeho úloh je kontrola teritoriálnych vôd a bezpečnosť morských komunikačných liniek. Turecké letecké sily prijali v roku 2002 „Koncept vzdušnej a protiraketovej obrany" a iniciovali prácu na projekte integrovaného protiraketového obranného systému; medzi priority vzdušných síl patrí dosiahnutie modernej, dobre rozostavenej, udržateľnej štruktúry sily schopnej prežitia a vytvorenie udržateľného systému velenia a kontroly (2008)
Nadnárodné otázky
Medzinárodné spory: zložité námorné, vzdušné a teritoriálne spory s Gréckom v Egejskom mori; otázka severného Cypru zostáva otvorená; Sýria a Irak protestujú proti tureckým hydrologickým projektom na kontrolu horných vôd Eufratu; Turecko vyjadrilo znepokojenie nad postavením Kurdov v Iraku; hranica s Arménskom zostáva uzavretá cez Náhorný Karabach
