O moslimských sviatkoch a slávnostiach
Sviatky Eid-ul-Fitr a Eid-ul-Adha.
V islame sú dva významné sviatky - „'Idul-Fitr", ktorý pripadá na prvý deň šawwalu, desiateho mesiaca islamského roku, a „'Idul-Adha",ktorý pripadá na desiaty deň Thul-Hijjah a koná sa v rovnakom čase ako Yauman-Nahr, „Deň obiet" v rámci púte Hajj.
Eid-ul-Fitr, po turecky Seker Bayrami („Sviatok ukončenia pôstu"), nastane, keď sa na konci pôstneho mesiaca - Ramadánu - ukáže mesiac v prvej štvrti. Preto je známy ako sviatok Ramadánu. V tento sviatok sa ľudia po rozdaní almužien, ktoré sa nazývajú Sadaqatu'l-Fitr, zídu na obrovskom zhromaždení za hranicami mesta v igdahu, a pod vedením imáma odriekajú dva rak'ahy modlitby. Po modlitbách imám vystúpi na mimbar, čiže kazateľnicu, a prednesie khutbah, čiže slávnostnú reč.
Igdah je rozľahlé miesto špeciálne vyhradené na veľké zhromaždenia, ktoré príde skoro ráno na zvláštnu modlitbu Eid, a môže to by otvorené pole alebo kus rovnej zeme. Používa sa iba v takéto sviatočné dni na zborové modlitby, pri iných príležitostiach je patričným miestom vždy mešita.
V prvý deň šawwalu, desiateho mesiaca, sa koná Ramazan ki'Id, čiže oslava Ramadánu, kedy by mal každý, kto sa postil pred odchodom na miesto modlitby (igdah), vykonať zaužívanú pôstnu obetu (roza ki fitrat), ktorá spočíva v tom, že sa niekoľkým fakírom (chudobným) rozdá asi 2,5 kg pšenice alebo iného obilia, datlí a ovocia. Kým totiž človek nerozdá tieto dary alebo zodpovedajúcu sumu peňazí, Všemocný zadrží jeho postenie medzi nebom a zemou.
Sviatok by mal byť slávnostnou a veselou príležitosťou. Na tento deň sa pripravujú zvláštne jedlá a pochúťky, ktoré sa rozdávajú susedom a priateľom. Napriek jeho dôležitosti sa tento sviatok považuje za menej významný ako Eid-ul-Adha (Kurban Bayrami) a je známy ako „malý sviatok".
Eid-ul-Adha, po turecky Kurban Bayrami („Sviatok obety") je veľký islamský sviatok. Takisto je známy ako Baqri-Eid („Sviatok kravy"), pretože jeho dôležitým prvkom je obetovanie zvieraťa (kravy, kozy, ovce alebo iného vhodného zvieraťa) na pamiatku baránka, ktorého Abrahám obetoval namiesto svojho syna. Príkaz vykonávať obety je daný v súre 22.36, a hoci v Koráne nie je stanovený presný deň, už predislamskí Arabi vykonávali obetu zvierat v posledný deň púte a tento zvyk sa riadne zachoval. Pred obetou zvierat v tento deň sa odrieka zvláštna modlitba, podobná modlitbe na Eid-ul-Fitr.
Obetu v tento deň je povinná vykonať každá moslimská domácnosť. Mäso môže zjesť rodina, no štedrá časť by sa mala dať chudobným. Keďže obidva Eidy (bayramy) sú slávnostnou príležitosťou, je protizákonné sa v tieto dni postiť. Pôst v deň Eid-ul-Adha (Kurban Bayrami) by v skutočnosti poprel celý predmet sviatku, pretože v tento deň by sa malo jedlo jesť s radosťou v srdci na pamiatku Božej hojnosti a jej poskytnutia ľudstvu. Umar kedysi povedal:
Ako sa zdá, názov, ktorým sa bežne označuje obeta na sviatok Eid, qurbani (kurban), má podobný pôvod ako židovský „corban", čo znamená vyčleniť, dať niečo bokom pre Boha (Marek 7.11), a pravdepodobne je odvodený z tohto židovského slova. Obidva sviatky Eid (bayramy) môžu trvať dva až tri dni, no predpísané obrady a modlitby sa musia vykonať v prvý deň príslušného sviatku.
Tri zvláštne noci počas islamského roku
Islam má každý rok tri posvätné noci, z ktorých najdôležitejšia je Lajlatul-Kadr („noc Úradku"). Tradične sa verí, že to je 27. noc Ramadánu. Je to noc, kedy údajne zniesli do prvého neba Korán predtým, ako bol zjavený Mohamedovi, a takisto je to noc, kedy sa verí, že z neba sú na pravých veriacich zoslané zvláštne požehnania:
Vskutku sme ju zoslali v noci Úradku. Vieš ty vôbec, čo je to noc Úradku? Noc Úradku je lepšia ako tisíc mesiacov, v ňu podľa Pána svojho dovolenia anjeli a duch zostupujú kvôli každému zjaveniu. A až do východu ranných zor je v nej mier. Súra 97.1-5.
Druhá veľká posvätná noc islamu je Lajlatul-Bara'ah, „Noc zaznamenávania", ktorá pripadá na 15. noc šabánu, mesiaca pred Ramadánom. Aj v túto noc sa všetci snažia ísť do mešity.
Mohamed povedal, že v túto noc Boh každý rok zaznamenáva všetky skutky ľudstva, ktoré sa majú vykonať počas roka, a všetky deti človeka, ktoré sa narodia a zomrú počas roka.
Tretia posvätná noc je Lajlatul-Mi'rádž (Mirac), „Noc nanebovstúpenia", na pamiatku vstúpenia Mohameda na nebo. Tradične sa slávi v noc predchádzajúcu 27. deň Radžabu, kedy sú mešity a minarety osvetlené a intenzívne sa čítajú obľúbené opisy Mi'rádžu.
V túto noc, ako aj v ostatné, sa veľa číta z Koránu a odriekajú sa modlitby.
Tieto tri noci sú najdôležitejšie v rámci islamskej viery a dodržiavajú ich moslimovia na celom svete.
