História
Hlavné mesto Tureckej republiky Ankaru založili takmer v strede Centrálnej Anatólie. Vďaka centrálnej polohe urobil vývoz odevov vyrobených z vlny slávnych angorských kôz z mesta kedysi nazývaného Angyra významnú zastávku na trase karaván a dôležité obchodné centrum najmä počas seldžuckej a otomanskej éry. Galaťania boli prví, čo ho využil ako hlavné mesto. Aj keď sa vie, že tu bola v chetitskom období malá osada, nenašli sa nijaké predmety z tejto periódy. Pri vykopávkach na mnohých miestnych mohylách sa našli frýgske predmety. Po Frýgijcoch mesto postupne obsadili Peržania, Alexander Veľký a Galaťania.
V roku 25 pred n. l. cisár Augustus dobyl mesto aj s Galaťanmi a ich kráľovstvom. V 4. storočí n. l. prišla do tejto oblasti vlna kresťanstva. Hovorí sa, že práve tu sv. Pavol založil cirkev. V 7. a 8. storočí sa tu šíril islam a mesto trpelo pod mnohými nájazdmi Peržanov a Arabov.
Vonkajšie hradby boli postavené práve v tomto období. V rokoch 871-893 mesto striedavo obsadzovali Turci a križiaci, no v roku 1127 mesto ovládli Turci a dali mu meno Enguriye. V roku 1402 po bitke medzi Yildirimom Beyazitom a Tamerlánom padlo mesto nakrátko do rúk Mongolov. V roku 1414 sa však dostalo pod nadvládu Otomanov. Počas vojny za nezávislosť v roku 1920 bola Ankara zvolená za vojenskú základňu a v roku 1923 ju Mustafa Kemal Atatürk vyhlásil za hlavné mesto, po geografických, strategických a politických úvahách, ako aj na základe roly mesta vo vojne za nezávislosť. Vtedy sa pozvali urbanisti z Európy a položili sa základy moderného veľkomesta.
Gordion
V blízkosti diaľnice medzi Ankarou a Eskisehirom pri sútoku riek Sakarya a Porsuk, 21 km severozápadne od Polatli a 90 km od Ankary, v dedine Yassihoyuk sa nachádzajú zvyšky hlavného mesta Frýgskej ríše, povestného Gordionu. História Gordionu siaha do roku 3000 pred n. l. (raná doba bronzová). Počas asýrskeho a chetitského obdobia (1950 pred n. l. - 1180 pred n. l.) to bola dôležitá osada a, samozrejme, aj počas frýgskej éry (900 pred n. l. - 620 pred n. l.), keď bola hlavným mestom. Mesto bolo pomenované po kráľovi Gordiovi, ktorý ho vyhlásil za hlavné mesto. Slávny uzol, ktorý uviazal kráľ Gordios, rozťal vodvoje Alexander Veľký v roku 333 pred n. l., keď zimoval v Gordione. Obdobie Alexandra Veľkého (300 pred n. l. - 100 pred n. l.) v Gordione sa začalo jeho dobytím. Oblasť sa následne dostala pod nadvládu Rimanov (1. storočie pred n. l. až 4. storočie n. l.) a potom Seldžukov (11. - 13. storočie n. l.). Všetko toto sa udialo za pomerne krátke obdobie 4000 rokov.
Augustov chrám
Chrám susedí s mešitou Haci Bayram na námestí Ulus. Postavili ho v 2. storočí pred n. l. na počesť frýgskej bohyne Men. Zvyšky, ktoré dnes vidíme, pochádzajú z chrámu postaveného na počesť rímskeho cisára Augusta ako znak vernosti zo strany kráľa Pylamenea, syna keltského vládcu Aminta. Počas byzantského obdobia sa urobili okná a iné doplnky a chrám sa zmenil na kostol. Obvod tvoria štyri múry lemované stĺpmi a okolo nich sú podpery stĺpov: 15 dole po dĺžke každej strany, šesť po šírke, štyri pred dverami do chrámu a dva vzadu. Jedinou stojacou časťou chrámu sú dvere s ozdobne vyrezávanými stĺpmi. Na chrámovej stene vedľa hrobky je umiestnená Augustova posledná vôľa a testament, ktorých originál sa nachádza v Chráme v Ríme a ktoré vymenúvajú jeho dosiahnuté úspechy.
Rímske kúpele
Kúpele sa nachádzajú na ulici Cankiri medzi námestiami Ulus a Yildirim Bayazit, na plošine asi 2,5 m nad ulicou. Kúpele pochádzajú z čias Caracalla (212-217 n. l.). Vchod do kúpeľov z ulice Cankiri vedie k zápasníckej aréne, ktorá bola prikrytá portikom obklopeným stĺpmi. Na jednej strane nádvoria je 32 stĺpov, na celej ploche ich je spolu 128.
Ankarské rímske divadlo
Divadlo sa nachádza medzi ulicami Hisar a Pinar. Objavili ho v roku 1982 a 15. marca 1983 správa múzeí začala so záchrannými výkopovými prácami. Múzeum anatolských civilizácií pokračovalo s výkopom do roku 1986. Odkryli sa zvyšky typického rímskeho divadla z 2. storočia nášho letopočtu. Spolu s niekoľkými sochami a fragmentmi sôch sa zachovali základy a múry niekdajšej klenutej budovy, orchester, amfiteáter a javisko.
Ankarský hrad
Hrad, ktorý stáročia strážil Ankaru, je v súčasnosti symbolom mesta a jeho dejín. Je rovnako starý ako mesto. Hoci nie je presne známe, kedy hrad postavili, predpokladá sa, že ho postavili Rimania a neskôr opravili a rozšírili Seldžuci. Týči sa 110 metrov nad riečkou Bentdere (Hatip), ktorá tečie okolo jeho základov. Výška hradných veží siaha od 14 do 16 metrov. V súčasnosti sa medzi hradbami nachádza niekoľko domov v otomanskom štýle zo 17. storočia.
