Múzeá v Istanbule
Miniaturk
Miniaturk sa nazýva aj „výkladnou skriňou Turecka", kde môžete nájsť mnohé dôležité objekty Turecka v zmenšenej mierke, modely architektonických majstrovských diel reprezentujúcich anatolské a otomanské civilizácie.
Na jednom mieste tu možno vidieť modely 105 historických a architektonických diel, ktoré sú všetky vyrobené v mierke 1/25, vrátane Celsovej knižnice v Efeze, mostu Malabadi v Diyarbakire, Veľkej mešity v Burse, hrobky Mevlanu v Konyi, Kamennej kupoly (Mescid-i Aksa), kostola sv. Antona v Istanbule, otomanskej galéry, Savarony (Atatürkovej lode), podzemnej cisterny (Yerebatan), kamenných domov z Mardinu, Rozprávkových komínov v Kappadocii, Atatürkovho mauzólea v Ankare, divadla Aspendos v Antalyi, Hagie Sofie a Panenskej veže v Istanbule. Nachádza sa tu aj miniatúrna železničná sieť, diaľnica s pohybujúcimi sa vozidlami, letisko s pohybujúcimi sa lietadlami, tisíce ľudských postáv a lode plaviace sa cez Bospor. Tieto dynamické modely robia z Miniaturku živý park.
Miniaturk bol postavený v roku 2003 na ploche 60 000 m2 v Zlatom rohu. Je to najväčšie miniatúrne mesto na svete, ktoré vyvolalo veľký záujem. Nachádza sa oproti kaviarni Pierre Loti v štvrti Eyup, veľmi obľúbenej medzi turistami.
Otvorené denne od 09:00-17:00
Tel: (212) 222 28 82
Námestie Sultanahmet (Hipodróm), Egyptský obelisk
Dejisko pretekov koní a vozov a centrum byzantského občianskeho života. Bolo to miesto, kde sa v roku 532 n. l. začal Nicejské povstanie. Nachádza sa tu Egyptský obelisk, kamenný obelisk a Hadí stĺp, ktoré dali pôvodne priviezť cisári ako ozdobu hipodrómu. Na opačnej strane hipodrómu dodnes fungujú Nemecké fontány. Cisárska rezidencia sa nachádzala smerom na západ od hipodrómu, kde v súčasnosti stojí palác Ibrahima Pašu. Súčasné námestie Sultanahmet je príjemný priestor na pikniky a stretnutia.
Otvorené každý deň.
Veľký bazár
Veľký bazár (po turecky Kapalicarsi) je jeden z najstarších a najväčších krytých trhovísk na svete. Postavený bol z dreva po dobytí Istanbulu okolo starej byzantskej budovy, ktorá sa v súčasnosti stala súčasťou starého Bedesten (Starého bazára), a v priebehu storočí sa zväčšil, rozšíril a pribudli nové časti a hostince. Bazár pôvodne pozostával iba z dvoch obchodných skladov, známych ako Vnútorný Bedesten a Sandálový Bedesten. Neskôr boli otvorené ulice prikryté strechami s kupolami a jednotlivé budovy boli prepojené. V súčasnosti pokrýva plochu približne 31 tisíc štvorcových metrov s viac ako 3000 obchodmi (niektorí dokonca tvrdia že ich je 4000), 17 hostincami (Han), 61 ulicami, viac ako 20 tisíc zamestnancami, 4 fontánami, 10 studňami, 2 mešitami, viacerými kaviarňami a reštauráciami, zmenárňami, policajnou stanicou a 22 bránami. Podobá sa na obrovský labyrint a pre návštevníkov, ktorí sú tu prvýkrát, môže byť trochu komplikovaný. Po niekoľkých návštevách sa s ním však zoznámite, pretože ulice sú usporiadané takmer ako mriežka a obchody sú zvyčajne zoskupené podľa druhov tovaru, ktoré sa v nich predávajú.
Starý drevený Veľký bazár, ktorý dal postaviť Mehmet II, bol v priebehu storočí poškodený viacerými požiarmi a zemetraseniami, no po každej katatrofe ho opravili. Posledné rekonštrukčné práce sa realizovali po veľkom požiari v polovici päťdesiatych rokov 20. storočia, kedy bol konečne postavený z kameňa. Za otomanských čias tu kupci predávali všemožné šperky, látky, zbrane a starožitnosti. V súčasnosti však už výrobcovia diek, papúč, turbanov a fézov neexistujú. Tradičné obchody a tovary z neho dnes robia raj pre zákazníkov. Na Veľkom bazáre môžete nájsť a kúpiť tisíce vecí alebo sa jednoducho tešiť z miestnych obyvateľov a tureckej pohostinnosti pri obchádzaní obchodíkov bez nakupovania. Vďaka polohe, architektúre, histórii a sláve je to jedno z najvýznamnejších turistických miest v Istanbule. V závislosti od ročného obdobia navštívi bazár každý deň 250-400 tisíc ľudí.
Veľký bazár je otvorený denne od 09:00 do 19.00 okrem nedele a počas verejných alebo náboženských sviatkov.
Yerebatan Sarayi (Cisternová bazilika), podzemná cisterna
Byzantskú cisternu dal v 6. storočí postaviť Justinián I. Nachádza sa juhozápadne od Hagie Sofie. Voda sa privádzala z Belehradského lesa 19 kilometrov severne od Istanbulu a cisterna má kapacitu na uskladnenie 100 000 ton vody. Jej súčasťou je kvalitná tehlová klenba, ktorú podopiera 336 rôznych typov stĺpov privezených z rôznych častí ríše. V Bazilikovej cisterne, alebo Podzemnej (Yerebatan) cisterne, ako ju nazývajú miestni, sa v súčasnosti nachádza kaviareň a usporadúvajú sa tu hudobné a divadelné vystúpenia a každého polroka festival. Sú tu aj dva vlysy Medúzy privezené z Apolónovho chrámu v Didyme (dnešný Didim). Rozmery cisterny sú 140x70x9 metrov.
Otvorené denne od 09:00-18:30
Tel: (212) 522 12 59
Archeologické múzeum
Tento komplex postavil koncom 19. storočia architekt Vallaury vďaka úsiliu slávneho tureckého maliara Osmana Hamdi Beyho. Jeho súčasťou je výnimočný dláždený kiosk a Múzeum starovekého Orientu. Umiestnená je v ňom rozsiahla zbierka artefaktov a umeleckých diel starovekej gréckej, rímskej a anatolskej civilizácie pochádzajúcich až zo 6. storočia pred n. l. Medzi najzaujímavejšie exponáty patrí sarkofág Alexandra Veľkého, sarkofág smútiacich žien a iné staroveké sarkofágy a rôzne predmety nájdené na nálezisku v Sidone.
Archeologické múzeum starovekého Východu naprojektoval a v roku 1971 sprevádzkoval Halil Eldem Bey. Zbierka zahŕňa približne 15 000 archeologických exponátov zo starovekej mezopotámskej, predgréckej anatólskej, asýrskej, sumerskej, akkádskej, babylonskej, egyptskej a predislamskej arabskej kultúry.
Otvorené denne od 09:30-16:30 okrem pondelkov.
Tel: (212) 520 77 40 a 41
Atatürkovo múzeum
Dom, v ktorom žil a pracoval Atatürk pred vojnou za nezávislosť počas pobytu v Istanbule v rokoch 1918 a 1919, bol pôvodne postavený v roku 1908. Magistrát Istanbulu ho dal zrekonštruovať v roku 1943 a v roku 1981 bol otvorený pre verejnosť. Horné poschodie domu bolo vyhradené pre Atatürkovu matku Zubeyde Hanim a jeho sestru Makbule, zatiaľ čo Atatürk využíval stredné poschodie a najspodnejšie poschodie jeho verný dôstojník.
Vystavené tu sú Atatürkove fotografie od narodenia po smrť, a takisto niekoľko kusov jeho oblečenia, osobných vecí a malieb. Múzeum sa nachádza na ulici Halaskargazi v štvrti Sisli.
Otvorené denne od 09:30-16:00 okrem štvrtka a nedele.
Tel: (212) 240 63 19
Kaligrafické múzeum
Beyazidská medresa, ktorá sa od roku 1945 používala ako mestská knižnica, bola vyprataná, zrekonštruovaná a reorganizovaná ako Turecké múzeum kaligrafického umenia. Sú tu zaujímavé a cenné ukážky tureckého umenia výroby pier, Koránu, kráľovských pečatí, diplomov, Hilye-i serif (opisov Proroka), vybavenia a náradia na kaligrafické písanie, ukážky väzby kníh, posvätné relikvie a miniatúry, najmä z otomanského a seldžuckého obdobia.
Otvorené denne od 09:00-16:00 okrem nedele a pondelka.
Tel: (212) 527 58 51
Múzeum moderného umenia
Dvere na múzeu sa otvorili v decembri 2004 vďaka rodine Eczacibasiovcov. Je to prvé a jediné múzeum moderného umenia v Istanbule. Sídli v renovovanom starom prístavnom doku v štvrti Karaköy oproti palácu Topkapi. Má bohatú knižnicu, výstavy, galériu fotografií, dvor so sochami, kino, kaviareň a obchod so suvenírmi. Človek môže v tomto súkromnom múzeu nájsť takmer všetko o modernom tureckom umení.
Otvorené denne od 10:00-18:00 okrem pondelka.
Tel: (212) 334 73 00
Múzeum múzických umení
Toto múzeum bolo otvorené na príkaz Atatürka v roku 1937 v apartmánoch korunného princa v paláci Dolmabahce. Bolo to prvé múzeum umenia v Turecku a až donedávna jediné v Istanbule. Stála expozícia ponúka panoramatický pohľad na turecké výtvarné umenie a jej súčasťou sú aj diela svetových umelcov, zbierka impresionistických diel, sôch a diel vojenských maliarov.
Otvorené denne od 10:00-17:00 okrem pondelka.
Tel: (212) 261 42 98 a 99
Múzeum maľby a sochárstva
Výborná zbierka tureckých malieb a sochárskych diel z 19. a 20. storočia.
Tel: (212) 261 42 98
Múzeum kobercov a kelimov
Toto múzeum sa nachádza v Hunkar Kasri (kráľovskej rezidencii), ktorá stojí severne od komplexu mešity Sultanahmet (známej ako Modrá mešita). Hunkar Kasri bolo miesto, kde sultán odpočíval pred tým, ako sa zúčastnil na modlitbe v mešite. V múzeumu sú jedinečné ukážky starých otomanských koberčekov a kelimov.
Tel: (212) 518 13 30
Mestské múzeum
Múzeum bol pôvodne od roku 1939 umiestnené v Bayezitskej mestskej knižnici, kým ho v roku 1988 nepresťahovali do budovy Múzea múzických umení v komplexe paláca Yildiz. Vystavené tu sú maľby zobrazujúce spoločenský život v Istanbule v otomanskom období, kaligrafiu, textílie, porcelán z 18. a 19. storočia vyrobený v kráľovských dielňach v paláci Yildiz Palace, rôzne sklenené predmety, vybavenie na kaligrafiu a iné predmety každodenného života.
Tel: (212) 258 53 44
Tlačové múzeum
Budovu na ulici Janičiarov (Yeniceri) v štvrti Cemberlitas dal pôvodne postaviť Safvet Paša ako univerzitu. Odvtedy slúžila na rôzne účely a v súčasnosti sa v nej nachádza Tlačové múzeum. Architektom bol pravdepodobne Fossati. V múzeu sú vystavené dokumenty o histórii tlače v Turecku a staré tlačiarenske zariadenia.
Tel: (212) 513 84 57 a 58
Múzeum tureckého a islamského umenia (palác Ibrahima Pašu)
Výborná zbierka umenia a etnografie v príjemnom prostredí paláca Ibrahima Pašu v okolí starého hipodrómu. Palác dal postaviť v 16. storočí veľký sultán Sulejman Nádherný a daroval ho veľkému vezírovi Ibrahimovi Pašovi. Bol prvým poradcom sultána a oženil sa so sutánovou sestrou, keď sultán nastúpil na trón. V rámci hierarchie v otomanskom paláci teda zastával veľmi dôležitú pozíciu. Po Ibrahimovej smrti sa palác používal ako vojenské kasárne pre naverbovaných nováčikov. Počas éry Republiky sa v ňom zriadilo múzeum.
Otvorené denne od 09:30-17:00 okrem pondelka.
Tel: (212) 518 18 05 a 06
Múzeum histórie islamských vied a techniky
Jedno z najnovších múzeí v Istanbule, ktoré Magistrát mesta otvoril v máji 2008 v parku Gülhane v blízkosti paláca Topkapi. Sú tu projekty, kópie a repliky viacerých vynálezov, o ktoré sa zaslúžili moslimskí vedci a výskumníci v priebehu histórie islamu, najmä z 8. až 16. storočia n. l.
Otvorené denne od 09:30-17:00 okrem pondelka.
Múzeum energie a umenia Santralistanbul
Budova múzea slúžila kedysi ako elektráreň, ktorú postavili v roku 1914 Maďari na výbežku Zlatého rohu a ktorá je známa ako elektráreň Silahtaraga. Energiu pre Istanbul produkovala od konca otomanského obdobia do roku 1983, kedy ju zavreli, pretože už nebola dosť efektívna na to, aby konkurovala modernej technológii. Pozemky si v roku 2004 vzala univerzita Istanbul Bilgi a zmenila ich na univerzitný areál, pričom zrekonštruovala aj elektráreň. Santralistanbul otvorili v septembri 2007 ako elektrické múzeum, kde sú vystavené priemyselné elektrárenské zariadenia. Konajú sa tu aj výstavy moderného umenia. Vstup je zdarma a po múzeu vás budú sprevádzať miestni sprievodcovia z radov študentov.
Otvorené denne od 10:00-22:00 okrem pondelka.
Tel: (212) 444 04 28
Vedecké múzeum Bahcesehirskej akadémie
Jedno z najmladších múzeí v Istanbule otvorili v júni 2008 v interiéri Bahcesehirskej súkromnej akadémie. V múzeu sa nachádzajú viaceré pomôcky a pracovné stanice určené pre malé deti, aby skúmali svet vedy. Mladí návštevníci sa tu môžu na interaktívnych staniciach a vo výskumných laboratóriach naučiť a otestovať si niekoľko vedeckých a fyzikálnych faktov. Takisto tu je planetárium, stanica na pozorovanie oblohy a 3-D kino pre vedecké náučné filmy.
Otvorené denne od 10:00-16:00 okrem víkendov.
Priemyselné múzeum Rahmi Koc
Toto múzeum sa nachádza v dielni v prístavných dokoch v zálive Zlatý roh (po turecky Halic), kde sa odlievali kotvy. Táto časť symbolizovala v 19. storočí industrializáciu Otomanskej ríše. Odlievárenskú dielňu postavili za éry Ahmeta II (1703-1730) a základy budovy pochádzajú z byzantskej stavby z 12. storočia. Selim III dal budovu zrekonštruovať a do roku 1951 ju využívalo Ministerstvo financií. Po požiari v roku 1984 zostali z budovy iba ruiny. V roku 1991 ju odkúpilo múzeum a kultúrna nadácia Rahmi Koc, ktorá ju zrekonštruovala a v roku 1994 otvorila pre verejnosť.
Na prízemí sú vystavené klasické a parné motory. Na prvom poschodí sú vedecké prístroje a komunikačné aparáty. Vstupná časť je vyhradená pre letecké oddelenie, mincovnícke stroje na tlačenie bankoviek a razenie mincí, bicykle a motocykle, námornícke oddelenie a lodné motory. V časti pod otvoreným nebom sa nachádza záchranársky čln pobrežnej hliadky, električka, úzkokoľajný parný vlak a vertikálny parný kotol. Vo vode je ponorka.
Otvorené denne od 08:30-17:00 okrem pondelka.
Tel: (212) 256 71 53 a 54
Múzeum Sakipa Sabanciho
Budova v súčasnosti známa ako Konské sídlo na Bospore bola postavená v 19. storočí a mnoho rokov patrila rodine Sabanciovcov. Krátko pred smrťou Sakipa Sabanciho bolo sídlo prerobené na múzeum so starožitným nábytkom a umeleckými zbierkami a otvorené pre verejnosť. V súčasnosti predstavujú zbierky vzácnych rukopisov a rozsiahla zbierka malieb z 19. a 20. storočia, patriace múzeu, stálu expozíciu v priestoroch pôvodného domu a pristavanej galérie. Z času na čas múzeum hostí veľké výstavy medzinárodných umelcov ako Pablo Picasso, Rodin atď.
Otvorené denne od 10:00-18:00 okrem pondelka.
Tel: (212) 277 22 00
Múzeum Pera
Múzeum otvorila v júli 2005 nadácia Suna-Inan Kirac, ďalší projekt rodiny Kocovcov. Starú budovu, ktorú pôvodne postavil v roku 1893 architekt Achille Manousos, nedávno zrekonštruovali na moderné múzeum. Stálu expozíciu múzea tvoria obklady z Kütahye, anatolské závažia a miery a zbierky orientálnych malieb. Jedna z najznámejších malieb v múzeu je obraz Osmana Hamdiho „Cvičiteľ korytnačiek" (po turecky Kaplumbaga Terbiyecisi). Okrem toho patria k múzeu tri umelecké galérie a auditórium.
Otvorené denne od 12:00-18:00 okrem pondelka.
Tel: (212) 334 99 00
Múzeum Adama Mickiewicza
Poľský romantický básnik a dramatik Adam Mickiewicz sa narodil v roku 1798 v meste Zaosie. V roku 1823 ho zatkla ruská polícia, pretože bol členom polotajnej skupiny, ktorá protestovala proti ruskej nadvláde v Poľsku. Uväznili ho a poslali do vyhnanstva v Rusku. Po prepustení strávil zvyšok života v západnej Európe a v Turecku, kde pokračoval v písaní básní. Zomrel v roku 1885 počas epidémie cholery v Istanbule. Jeho telo najskôr previezli do Paríža, no potom sa vrátilo do Poľska.
Z jeho domu v susedstve Tarlabasi v blízkosti Beyoglu urobili v roku 1955 pri príležitosti stého výročia jeho smrti múzeum. V múzeu sa nachádzajú mnohé dokumenty a informácie o básnikovi a jeho dielach, súdobé fotografie Konštantínopolu a dokument poľského boja o nezávislosť. V suteréne budovy sa tu nachádza aj symbolický básnikov hrob. V súčasnosti je múzeum v správe Múzeum tureckého a islamského umenia.
Otvorené denne od 09:00-16:00, okrem pondelka.
Tel: (212) 237 25 45
Múzeum hračiek
Toto súkromné múzeum založil Sunay Akin v historickej rezidencii v štvrti Goztepe v Istanbule, ktorá patrí jeho rodine. V múzeu je vystavených približne 2000 hračiek a miniatúr, ktoré zaberajú plochu 500 štvorcových metrov. Sunay Akin zozbieral asi 4000 hračiek z Turecka aj zo zahraničia. Najstaršou sú miniatúrne husle vyrobené v roku 1817 vo Francúzsku. Ďalšími exponátmi z rozsiahej zbierky sú bábika vyrobená v roku 1820 v Spojených štátoch, hracie guľôčky zo Spojených štátov z roku 1860, nemecké cínové hračky, porcelánové bábiky a iné.
V múzeu je aj kaviareň a maličké divadlo.
Otvorené denne od 09:30-18:00 okrem pondelkov.
Tel: (216) 359 45 50 a 51
Cisterna Binbirdirek (Binbirdirek Sarnici)
Je to jedna z najstarších cisterien v Istanbule; v 4. storočí n. l. za vlády Konštantína Veľkého ju postavil Filoxenus na západ od hipodrómu ako veľký zásobník vody. Rozmery cisterny sú 64 x 56 metrov a jej výška je 15 metrov. Pôvodne na nej bolo 224 stĺpov, z ktorých sa 212 zachovalo dodnes. Tieto stĺpy podopierajú tehlové oblúky a strechu obklopené hrubými múrmi. Binbirdirek po turecky znamená „tisíc a jeden stĺp", čo pravdepodobne odkazuje na množstvo stĺpov na nej. Počas otomanskej éry sa používala ako ateliér na výrobu hovábnych vláken a za čias Republiky, žiaľ, aj ako skládka odpadov. Po dlhom období rekonštrukcie bola v roku 2002 otvorená pre verejnosť. Okrem toho, že slúži ako múzeum, sa v jej strede nachádzajú obchodíky, reštaurácia a kaviareň. Cisterna sa používa aj na zvláštne stretnutia a na menšie hudobné koncerty.
Otvorené denne od 09:00-18:30
Tel: (212) 518 10 01
Egyptský bazár
Egyptský bazár (po turecky Misir Carsisi) je známy aj ako Trh s koreninami. Nachádza sa hneď za mešitou Yeni vo štvrti Eminonu, pri vstupe do Zlatého rohu. Bazár pôvodne postavil z dreva v polovici 17. storočia architekt Kazim Aga a posledné rekonštrukčné práce sa na ňom robili v polovici štyridsiatych rokov 20. storočia. Názov je odvodeý od faktu, že tu Egypťania predávali koreniny a raz dostal príjem z daní uvalených na Egypt. Anglický názov pochádza z čias, keď sa bazár špecializoval na predaj korenín a byliniek, liečivých rastlín a liekov. V poslednej dobe tam sú aj obchody, v korých sa predáva iný tovar ako koreniny, no stále môžete vidieť a hlavne cítiť mnohé zaujímavé koreniny, sušené ovocie a orechy, čaje, oleje a esencie, sladkosti, včelie plásty a afrodiziaká.
Vo vnútornej časti trhu s koreninami je 86 obchodov a na jednej strane je trh s rastlinami a na druhej trh s potravinami. Na bazári v tvare L je šesť brán. Strop je vyšší v porovnaní s Veľkým bazárom a takisto je pokrytý kupolami.
Egyptský bazár je otvorený denne od 09:00 do 19. okrem nedele a verejných alebo náboženských sviatkov.
