Hrady, veže a stĺpy v Istanbule
Anadoluhisari (Anatolská pevnosť)
Anatolská pevnosť je pamiatka na prvý pokus Otomanov dobyť Istanbul zo 14. storočia. Nachádza sa na ázijskom brehu Bosporu na mieste, kde je najužší. Sultán Yildirim Bayezit dal postaviť túto pevnosť v roku 1393 na zrúcaninách byzantského chrámu zasväteného Diovi. Je oveľa menšia ako pevnosť Rumelihisari na európskej strane Istanbulu. V súčasnosti je z nej múzeum pod voľnou oblohou.
Rumelihisari (Pevnosť Rumeli)
Sultán Mehmet Dobyvateľ dal postaviť pevnosť Rumeli v roku 1452 iba za štyri mesiace priamo oproti pevnosti Anadoluhisari v rámci prípravy na konečný útok na Konštantínopol (Istanbul), ktorý viedol k pádu Byzantskej ríše. V súčasnosti sa v amfiteátri pevnosti usporadúvajú mnohé koncerty a dramatické vystúpenia, zvyčajne v letných mesiacoch. Pevnosť je otvorená pre verejnosť aj ako múzeum (okrem pondelkov).
Yedikule Hisari (žaláre Sedem veží)
Táto pevnosť so siedmimi vežami sa postavila za čias sultána Fatiha Mehmeta na ochranu kráľovskej pokladnice. Za vlády Murata III sa pokladnica strážená v Yedikule premiestnila do paláca Topkapi a Yedikule sa začala vyžívať ako väznica. Pevnosť slúžila na väznenie mnohých zahraničných vyslancov a otomanských štátnikov ako aj miesto popravy niektrých z nich. Naposledy sa pevnosť využila ako väznica v roku 1831. Potom sa z nej stal príbytok pre levov z paláca Topkapi, a neskôr miesto na výrobu strelného prachu. V súčasnosti pevnosť slúži ako múzeum. Na vnútornom dvore sa v letných mesiacoch usporadúvajú aj koncerty pod holým nebom.
Galata Kulesi (Galatská veža)
55 metrov vysoká veža s panoramatickým výhľadom na staré mesto bola postavená Janovčanmi ako súčasť obranného múru obklopujúceh ich časť Galaty presne oproti Byzanciu (Konštantínopolu). Janovčania obchodovali s Byzantíncami a veža sa používala na sledovanie prístavu v Zlatom rohu. Po dobytí Konštantínopolu Mehmetom II slúžila na rozpoznanie požiarov v meste. Vo veži sa v súčasnosti nachádza reštaurácia a nočný klub. Je tam aj výťah, no ak sa chcete dostať na terasu s panoramatickým výhľadom, predsa sa musíte vyštverať ešte ďalšie tri poschodia po schodoch. Veža je otvorená každý deň od skorého rána neskoro do noci.
Kiz Kulesi (Leanderina veža - Panenská veža)
Kamennú vežu z 12. storočia dal postaviť na brale pri vstupe do Bosporu byzantský cisár Manuel Komnenos. Táto veža, ktorá slúžila ako väzenie a ako maják, sa stala v staroveku zdrojom mnohých legiend, ako napríklad legendy o Leander či panne. V súčasnosti je otvorená pre verejnosť ako kaviareň a luxusná reštaurácia, kde sa konajú aj koncerty a stretnutia. Prevoz k veži zabezpečujú súkromné člny z obidvoch brehov Bosporu.
Beyazit Kulesi (Požiarna veža)
Vežu postavil architekt Senekerim Kalfa z rodiny Balyanovcov v roku 1828 za vlády Mahmuda II. Veža je 85 metrov vysoká, má štyri podlažia a na jej vrchol vedie 180 schodov. Postavená bola nad Zlatým rohom a slúžila na identifikáciu požiarov v Istanbule. Cez deň sa na ňu zavesili koše a večer veľké červené, zelené a biele lampáše na znamenie toho, že v meste je požiar. Za rovnakým účelom sa používa aj dnes. V súčasnosti je, žiaľ, zatvorená pre verejnosť a stojí na pozemku Istanbulskej univerzity.
Dikilitas (Egyptský obelisk)
Pôvodne ho dal v 16. storočí pred n. l. postaviť faraón Thutmosis III na počesť boha slnka Amon Ra v meste Teb v Egypte pred luxorským chrámom. Do Istanbulu ho dal priviezť cisár Theodosius I v roku 390 n. l. ako dekoráciu na staroveký hipodróm. Približne 19 metrov vysoký obelisk je zo všetkých štyroch strán pokrytý hieroglyfickými piktogramami a stojí na mramorovom podstavci s mnohými vlysmi zachytávajúcimi cisára s rodinou na hipodróme. Po rozlúštení hieroglyfov sa zistilo, že spodných 5 či 6 metrov obelisku chýba. Pravdepodobne sa odlomili pri prevoze.
Kamenný obelisk (Orme sutun)
Stĺp dal postaviť Konštantín VII, známy aj ako Porfyrogenetus, okolo roku 944 n. l. na ozdobu byzantského hipodrómu. Postavený bol z vápencových blokov a celý je pokrytý bronzovými tabuľami s nápismi, ktoré boli venovaniami jeho starému otcovi Basileovi I. Žiaľ, všetky bronzové tabule boli za vlády 4. krížovej výpravy odstránené a roztavené na výrobu mincí a zbraní, preto sa ani jedna z nich nezachovala do súčasnosti. Stĺp je asi 32 metrov vysoký a stojí na malom mramorovom podstavci.
Hadí stĺp (Burmali Sutun)
Tento stĺp pôvodne postavili v roku 479 pred n. l. pred Apolónovým chrámom v Delfách v Grécku ako pamätník námorného víťazstva Grékov nad Peržanmi a prejav úcty k Apolónovi za víťazstvo vo vojne po porade s jeho vešticou. Bronzový stĺp vytvorili prepletením troch hadov, na ktorých boli napísané názvy 31 gréckych mestských štátov, ktoré sa zúčastnili na vojne. Takisto sa hovorí, že na hlavách hadov bol veľký zlatý hrniec. Stĺp dal do Konštantínopolu priviezť v 4. storočí n. l. Konštantín I ako dekoráciu hipodrómu. Hadí stĺp bol pôvodne vysoký 8 metrov, no v súčasnosti z neho zostalo iba 5,30 metrov, pretože nikto sa netešil z prítomnosti sochy hadov symbolizujúcich diabla, a tak si z nej každý vzal kúsok, aby ju zničil. Preto sa zničili aj hlavy troch hadov a počas výkopových prác sa našli iba kúsky jednej hlavy, ktoré boli umiestnené v archeologickom múzeu.
Gótsky stĺp (Gotlar Sutunu)
Stĺp stojí na vonkajšom dvore paláca Topkapi, v parku Gulhane, a obklopujú ho stromy. Je to jeden z najstarších stĺpov z rímskeho obdobia, ktorý bol postavený pravdepodobne v 3. alebo 4. storočí n. l. Vytesaný bol z jediného kusa kameňa a ozdobený hlavicou v korintskom štýle z reliéfom orla. Vzhľadom na nápisy zmieňujúce sa o víťazstve nad Gótmi sa stĺp nazýva Gótsky. Stĺp meria 15 metrov a stojí na malom podstavci.
Stĺp Cemberlitas (Konštantínov stĺp)
Stĺp známy v turečtine ako Cemberlitas (stĺp s kruhmi) dal z Apolónovho chrámu do Konštantínopolu priviezť v rokoch 325-328 n. l. Konštantín I. Na jeho vrchu bola socha Apolóna, ktorú počas kresťanskej éry nahradil kríž. Stĺp tiež symbolizuje koniec pohanskej tradície v byzantských krajinách. Vztýčili ho v strede oválneho námestia známeho ako Forum Constantini, ktoré sa nachádza na druhom pahorku v meste. Po dobytí Konštantínopolu počas otomanskej éry kríž odstránili. 35 metrov vysoký stĺp poškodili veľké požiare a vplyv počasia v priebehu vekov, a tak dal sultán Mustafa II spevniť stĺp železnými obručami. Mramorová hlavica je z 12. storočia a spevňujúci podstavec z 18. storočia. V súčasnosti Magistrát mesta vykonáva na stĺpe reštauračné práce.
Marcianov stĺp (Kiz Tasi)
Stĺp postavili okolo roku 450 n. l. a venovali ho byzantskému cisárovi Marcianovi. Vytvorený je zo 17 metrov vysokého kusu žuly a stojí na mramorovom podstavci. Podstavec v korintskom štýle je vyzdobený reliéfom zobrazujúcim anjelov (alebo bohyňu víťazstva), preto ho miestni obyvatelia nazvali „Kiz Tasi", čo znamená po turecky Panenský kameň. V súčasnosti stojí stĺp v istanbulskej štvrti Fatih a Magistrát mesta ho dal reštaurovať.
Arkadiov stĺp
Stĺp sa nachádza v okolí Cerrahpasa. V 5. storočí n. l. ho dal postaviť Theodosius I a zasvätil ho Arkadiovi, ktorého socha je na vrchole stĺpa. Podľa historických zdrojov a cestovateľov bol stĺp vysoký asi 50 metrov a bol vyzdobený vplysmi opisujúcimi víťazstvá nad barbarmi, no do súčasnosti sa zachoval iba piedestál. Stĺp bol značne poškodený počas zemetrasení a počas otomanskej éry ho spevnili kovovými obručami.
Theodosiov víťazný oblúk
Theodosius I dal vo 4. storočí n. l. postaviť obrovský Víťazný oblúk, ktorý zdobila socha cisára, a stĺp v strede starého Forum Tauri (dnešné námestie Beyazit). Niekoľko kusov mramoru z oblúka možno vidieť aj dnes na pôvodnom mieste, no stĺp a monumentálnu fontánu zničilo zemetrasenie v roku 557 a úplne sa stratili okolo 16. storočia, keď sa použili ako stavebný materiál. Niekoľko kusov sa použilo pri stavbe neďalekých tureckých kúpeľov - vlysy na nich možno vidieť aj dnes na stenách a základoch.
Miliónový kameň
Nachádza sa v časti Sultanahmet, v centre starého mesta. Miliónový kameň sa vždy umiestňoval do stredu mesta a raz sa od neho odmerali vzdialenosti do všetkých kútov byzantskej ríše. Kameň vztýčili okolo 4. storočia n. l. za vlády Konštantína Veľkého v severovýchodnom rohu námestia Augusteion a označili ním začiatok rozsiahlej cestnej siete.
Valensov akvadukt
Tento akvadukt z neskororománskeho a ranobyzantského obdobia bol postavený okolo 4. storočia n. l. a ponad malé údolie prepájal dva pahorky (zo siedmych) starovekého Konštantínopolu. Známy je pod názvom Valensov akvadukt a súčasní miestni obyvatelia ho po turecky nazývajú Bozdogan Kemeri (oblúk). Pôvodne slúžil ako prívod vody z prameňov v Belehradskom lese, asi 30 km severne od mesta, do Istanbulu.
Počas neskorej byzantskej éry sa veľmi nepoužíval a stali sa z neho ruiny, ktoré po dobytí mesta zrekonštruovali Otomani a nejaký čas zase slúžil na prívod vody. V priebehu storočí bol vážne poškodený v dôsledku nepoužívania a výstavby ciest a budov na ňom a v jeho okolí. V súčasnosti sa na trase z lesa do centra mesta zachovali iba úlomky a kúsky pôvodných akvaduktov a vo štvrti Sarachane sa nachádza 900 metrov dlhá časť, a to Bozdoganský oblúk. V roku 1998 začal Magistrát Istanbulu s rekonštrukciou.
Veža spravodlivosti (Kasr-i Adl)
Veža je súčasťou paláca Topkapi a stojí na jeho druhom dvore, priamo nad radnou sálou vedľa haremového komplexu. Postavená bola za vlády sultána Mehmeta II a používala sa ako strážna veža na pozorovanie Zlatého rohu. Veža sa niekoľkokrát reštaurovala, poslednýkrát pod vedením architekta Sarkisa Balyana. Názov veže je odvodený od miestnosti, kde sa schádzal Divan (radná sála). V nej bolo v stene okienko, cez ktoré sultán sám (alebo jeho špión) počúval vezírov za závesom, a keď sa mu nepáčili niektoré myšlienky, nariadil zabiť alebo uväzniť dotyčného člena rady, takže to bola, samozrejme, spravodlivosť sultána.
Hodinová veža Dolmabahce
Hodinovú vežu dal postaviť hneď za palácom Dolmabahce sultán Abdulhamid II v rokoch 1890-1895, pri vstupe do paláca. Architektom bol opäť Sarkis Balyan. Hodiny majú európsky vzhľad. Veža je 27 metrov vysoká, so štyrmi poschodiami a na dvoch stranách možno vidieť sultánovu tugru (monogram). Hodiny od Paula Garniera inštaloval majstrovský hodinár Johann Meyar a ich mechanizmus bol v roku 1979 čiastočne vybavený elektronikou.
Hodinová veža na nemocnici Etfal
Túto hodinovú vežu dal postaviť sultán Abdulhamid II v 19. storočí na pozemkoch nemocnice Hamidiye Etfal (dnešná nemocnica Sisli Etfal). Architektom bol Mehmed Sukru Bey. Postavená bola z mramoru a miestnych kameňov, je vysoká 20 metrov a na prednej strane možno vidieť tugru (monogram) sultána Abdulhamida II.
Hodinová veža Yildiz
Hodinovú vežu dal postaviť v roku 1890 sultán Abdulhamid II na dvore mešity Yildiz Hamidiye. Má tvar osemhrana s tromi poschodiami. Na prvom poschodí sú štyri oddelené nápisy, na druhom je teplomer a barometer, na treťom je miestnosť s hodinami a na streche sa nachádza ružica kompasu. V roku 1993 boli hodiny opravené.
Hodinová veža Nusretiye
Sultán Abdulmecid dal postaviť túto hodinovú vežu v neoklasickom štýle vedľa mešity Nusretiye, v časti Tophane. Veža je 15 metrov vysoká a nad vchodom má sultánovu tugru (monogram). Veža je v súčasnosti, žiaľ, v zlom stave a pôvodné hodiny a ich mechanizmus sa nezachovali do dnešných dní.
