Mešity v Istanbule
Sultanahmet (Modrá mešita)
Táto mešita zo 17. storočia v blízkosti Hagia Sofie je známa krásnym modrým obkladom, ktorý zdobí jej steny. Šesť úzkych minaretov ju odlišuje od iných mešít, ktoré majú zvyčajne dva alebo štyri minarety. Na príkaz sultána Ahmed I ju ako komplex za sedem rokov postavil architekt Mehmet Aga a stala sa z nej najdôležitejšia mešita v meste, priamo na námestí Sultanahmet.
Suleymaniye (Nádherný)
Tento pozoruhodný architektonický objekt postavil v 16. storočí slávny otomanský architekt Mimar Sinan pre sultána Sulejmana Nádherného. Mešita stojí na vrchole kopca nad starovekým mestom nad Zlatým rohom a svojím pôvabom prispieva k siluete mesta. V areáli mešity sa nachádzajú hrobky sultána, jeho manželky Hürrem a Mimara Sinana. Je to najväčšia mešita v Istanbule so štyrmi minaretmi.
Dôležitá poznámka: Sulejmanova mešita je od roku 2008 zatvorená z dôvodu rekonštrukcie a s najväčšou pravdepodobnosťou ju znovu otvoria v roku 2010.
Eyüp
Prvá mešita postavená po dobytí Istanbulu. Veľká mešita Eyüp stojí za hranicami mestských hradieb vo štvrti Eyüp, v blízkosti Zlatého rohu, na údajnom mieste, kde zomrel Eyüp (Eyyub el Ensari), čelný stúpenec proroka Mohameda, pri islamskom útoku na Konštantínopol (Istanbul) v roku 670. V súčasnosti sa považuje za druhé miesto v poradí po Mekke, kam moslimi vykonávajú púť.
Fatih (Dobyvateľ)
Mešita Fatih bola postavená na zrúcaninách kostola Apoštolov v rokoch 1463 až 1470 a nesie meno otomanského dobyvateľa z Istanbulu, sultána Fatiha Mehmeta. V mešite sa nachádza jeho mauzóleum. Vzhľadom na obrovskú rozlohu a veľký komplex náboženských budov, vrátane medries (teologických škôl), hospicov, kúpeľov, nemocnice a knižnice, návšteva určite stojí za to.
Yeni Cami (Nová mešita)
Krásna mešita zo 17. storočia sa nachádza vo štvrti Eminönü v blízkosti egyptského bazáru s koreninami vedľa Zlatého rohu. V jej areáli sa vo veľkom počte zhlukujú hrdličky, čo určite stojí za pozretie. Vo vnútornej časti mešity sa nachádzajú skvelé ukážky otomanského umenia obkladu.
Mešita Ortaköy
Mešita sa nachádza na brehu Bosporu vo štvrti Ortaköy. V roku 1853 ju postavil kráľovský architekt Nikogos Balyan, za vlády sultána Abdulmecida. Mešita je projektovaná v barokovom štýle a má skvelú polohu. Pozostáva zo súkromných miestností a súkromnej časti pre sultánov. Široké a vysoké okná boli navrhnuté tak, aby vpúšťali dnu svetlo z celého Bosporu. Mešita má dva minarety, každý s jednou galériou, na ktoré sa možno dostať po schodisku. Múry sú postavené z bieleho kameňa. Steny jedinej kupoly na mešite boli ozdobené ružovými mozaikami. Výklenok v stene v smere kiblahu (smer, ktorým sa moslimovia otáčajú pri modlitbe) bol postavený z mramoru a vyzdobený mozaikou, a mihrab (kazateľnica), kde stojí kazateľ bola postavená z porfýru pokrytého mramorom.
Komplex Beyazit
Komplex, ktorý je roztrúsený po námestí Beyazit, dal postaviť sultán Bayezid II a vystavali ho v rokoch 1500-1505. Pôvodne sa myslelo, že ho naprojektoval Mimar Sinan Hayreddin alebo Mimar Kemaleddin, no neskorší výskum naznačil, že architektom mohol byť Yakubsah Bin Sultan.
Komplex pozostáva z mešity, kuchyne, základnej školy, nemocnice, medresy, hamamu, vývarovne polievky pre chudobných a hostinca (caravanserai). Od komplexu Fatih pred ním sa líši v tom, že nebol postavený symetricky, no v zdanlivo náhodnom štýle.
Mešita Beyazit je v strede komplexu. Jej hlavná kupola má v priemere 16,78 metrov a podopierajú ju štyri stĺpy. Zvláštnosťou je, že jeden z minaretov je 79 metrov od druhého a susedí s nemocnicou. Remeselná práca s kameňom, drevom a farebným sklom je majstrovským umeleckým dielom. Materiál na dlažbu na dvore a na stĺpy použitý na zásobník na umývanie sa získali z byzantských ruín a nanovo sa použili. Predovšetkým tieto stĺpy názorne dokazujú kvalitu byzantskej remeselníckej zručnosti. Vývarovňa a hostinec (caravanserai) sú naľavo od mešity a v súčasnosti ich využíva Beyazitská štátna knižnica. Medresu ďalej napravo od mešity využíva Turecká nadácia pre kaligrafiu ako múzeum. V určitej vzdialenosti od medresy, na ulici Ordu vedľa katedry literatúry sa nachádza hamam. Na strane mešity otočenej smerom k Mekke sa nachádzajú hrobky. Pochovaní tam sú sultán Bayezid II, jeho dcéra Selçuk Hatun a architekt objektu Tanzimat Fermani, Mustafa Resit Paša.
Mešita Dolmabahçe
Mešita Dolmabahçe sa nachádza pri Bospore v južnej časti paláca Dolmabahce. Výstavba mešity sa začala na príkaz matky sultána Abdülmecida, Bezmialem Valide Sultan, no keď zomrela, v stavbe pokračoval sultán Abdülmecid. Dokončená bola v roku 1855 a arkitektom bol Karabet Balyan. Je to jedna zo značne vyzdobených mešít v barokovom štýle. Mešita je súčasťou palácového komplexu a pozostáva z prednej časti, v ktorej mohli vykonávať pobožnosť panovník a štátni predstavitelia, a dvojposchodovej časti pre panovníka, ktorá bola vhodná na verejný vstup sultána so sprievodom do mešity v piatky. Kruhovité usporiadanie okien, ktoré sa podobá na páví chvost, je nezvyčajný obraz, pomerne neznámy medzi architektmi mešít.
Obidva minarety majú galériu. Vnútorné dvere sú vyzdobené zmesou barokových a empírových prvkov. Z výklenku visí cenný luster. Nika (mihrap) a kazateľnica (minber) v mešite sú postavené z porfyrického mramoru.
